Dovolenka trochu inak

Autor: Andrea Danková | 15.8.2019 o 20:05 | (upravené 16.8.2019 o 9:04) Karma článku: 4,03 | Prečítané:  1534x

Z dovoleniek s cestovkou som už dávno vyrástla. Tento krát dokonca aj môj bicykel zostal doma. Nebolo to ani o poznávaní iných kultúr. Ale o poznávaní krásy ľudskej duše a jej hĺbky. Si zvedavý čo to mohlo byť?

Tento rok som sa rozhodla pre úplne nový typ dovolenky. Hľadala som niečo, kde môžem byť užitočná. Prihlásila som sa na stránku Bratislavského dobrovoľníckeho centra a prvá ponuka, ktorá ma upútala, bola od Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím. Hneď som sa prihlásila ako dobrovoľníčka na tábor pre týchto ľudí. Nikdy predtým som sa s nikým s takýmto postihnutím nestretla, nanajvýš som pár krát stretla v meste takéto deti  s vychovávateľkami na prechádzke.

Išla som sa preto aspoň pozrieť na Deň krivých zrkadiel, venovaný práve týmto ľuďom, aby som aspoň trošku tušila do čoho idem. Porozprávala som sa s niektorými „postihnutými“, aj s ich rodičmi. Po tejto prvej skúsenosti nastal vo mne vnútorný boj. Nebola som si istá či to zvládnem. Zvažovala som, či sa nemám odhlásiť. Našťastie som to ustála.

Prežila som náročný, ale skutočne veľmi krásny týždeň. Na Duchonke. Na 30 „klientov“ nás bolo 20 dobrovoľníkov. 30 dospelo vyzerajúcich ľudí, vo veku 25 – 42 rokov. Mali rôzne diagnózy. Niektorí nevedeli ani rozprávať. Niektorí boli úplne ako deti. Niektorí chrlili strašné množstvo vedomostí, až som žasla. Boli rôzni. Jedno však mali spoločné. Boli vnútorne krásni.

Čo bolo na nich krásne?

  • Sú úprimní. Či vedeli rozprávať alebo nie, veľmi otvorene a citeľne vyjadrovali svoje pocity, svoju radosť, svoju náklonnosť, vďačnosť. Na nič sa nehrali, nič nezakrývali.
  • Sú vďační. Za každú chvíľku, rozhovor, povzbudenie, za čas strávený hrou.
  • Majú pochopenie pre slabších od seba. Pretože sami si uvedomujú svoje obmedzenia snažili sa veľmi navzájom si pomáhať.
  • Sú nadmieru slušní. Hovorím nadmieru, ale vlastne len ukázali, ako taká slušnosť má v skutočnosti vyzerať. Vždy sa pozdravili, poďakovali, prejavovali o človeka záujem úplne jednoduchými otázkami: Ako si sa vyspala? Čo sa ti snívalo? Chutí Ti?...
  • Napriek určitej súťaživosti sú vlastne nesúťaživí. Čo potrebovali bolo len ocenenie, pochvalu, uznanie. Ale nielen pre seba. Túžili, aby ju dostal aj ten druhý. Pomáhali si navzájom. Po jednej súťaži prišla Martinka za mnou a hovorí mi: „Veľmi sa teším, že som vyhrala, ale som veľmi smutná, že Katka prehrala.“ Vždy boli najradšej, keď vyhrali všetci.
  • Sú akční. Po rozhovoroch o ochrane životného prostredia sme sa boli prejsť okolo jazera. No skončilo to tak, že sme neplánovane čistili okolie. Nazbierali sme viac ako 2 vrecia odpadkov, sklenených a plastových fliaš, samozrejme aj veľké igelitové vrece a sáčky sme našli v prírode. Prechádzka sa síce trochu predĺžila, ale zostal nám dobrý pocit.

Zvláštne, že práve v spoločnosti mentálne postihnutých ľudí som si povedala, že keby sa takto ako oni správala celá spoločnosť, bola by zdravá. Tí, ktorých neraz odsudzujeme, povyšujeme sa nad nich, mnohí by ich najradšej niekde izolovali, nám môžu byť v mnohom vzorom.

Po tomto týždni som ešte viac vďačná Pánu Bohu, že mám zdravé deti, ktoré vedia viesť samostatný život. Veľmi obdivujem rodičov týchto mentálne postihnutých ľudí, mnohí sa až do svojej smrti starajú o svoje deti. A obdivujem aj sociálnych pracovníkov, ktorí sa v stacionároch a centrách o nich starajú a nie iba jeden týždeň ako ja. Je to veľmi náročná práca. Neraz za minimálnu mzdu.

V Biblii je napísané: „Ak si niekto z vás namýšľa, že je múdry v tomto svete, nech bude bláznom, aby bol múdry. Lebo múdrosť tohto sveta je bláznovstvom pred Bohom.“ 1.Kor 3,18-19

Skutočnou múdrosťou je uvedomiť si, že sme časť celku, že sme za seba navzájom zodpovední. Že sa potrebujeme navzájom. Že potrebujeme povzbudenie aj povzbudzovať. Navzájom si pomáhať. Prijímať sa aj so svojimi obmedzeniami. A navyše, je to recept na šťastie, rokmi dávno overený. Služba iným, a nie uspokojovanie vlastných potrieb, nás robí skutočne šťastnými.

Hoci náročná, bola to veľmi krásna dovolenka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Nejaké nové miliardy pre Erdogana by sa mali nájsť

Ešte jedna hystéria má predpoklady vypáliť aj škaredšie než v 2015.


Už ste čítali?