Potvorské šediny

Autor: Andrea Danková | 9.12.2019 o 21:10 | (upravené 10.12.2019 o 7:06) Karma článku: 2,14 | Prečítané:  747x

Páči sa mi prirodzená krása. Žiaden mejkap, veľmi jemné líčenie. Krása, ktorá nemá nánosy umelín. Ja tomu hovorím krása, ktorá dýcha. Dokonca sa mi páčia aj vrásky. Aj tie moje. A...

staré babičky plné vrások. Také, ktorým z očí a aj z každej vrásky priam žiari láska a dobrota. Tá skutočná krása je očiam neviditeľná. Vychádza zvnútra. Ale na tvári necháva svoj rukopis.

No nie je všetko až tak ideálne, povedzme si to na rovinu. Teda ja nie som až taká ideálna. Vráska sem, vráska tam a ja sa iba usmievam. Áno, usmievam sa, lebo vrások ešte tak veľa nemám. Chichi.

Dlhé roky si farbím vlasy. Presnejšie melírovala som si vlasy. Samozrejme nie ja, ale kaderníčka. Blond melír, červený melír. Moja farba sa mi zdala fádna, mala som pocit, že ju treba niečím oživiť. A tak som experimentovala. Melír však riadne zničí vlasy. Tak dopadli aj tie moje.

Medzitým ako rástli moje vlasy, mi doma vyrástli dve environmentálne ženy. Jedna sa prestala maľovať úplne. Ale veď načo? Mladosť nepotrebuje žiadne šminky, mladosť je krásna sama o sebe. Druhá si kozmetiku ani len nekupuje, vyrába si ju sama doma. A tak pod vplyvom týchto mojich poradkýň som prešla aspoň na farbenie hennou, prírodnou farbou. Vlasy mi veľmi ozdraveli. Odtieň som si dávala veľmi podobný tomu môjmu, ale predsa len bol taký žiarivejší, farebnejší.

Ako mi tak odrastali vlasy, moje poradkyne si ma znova vzali do parády a začali ma presviedčať, že si vlasy vôbec farbiť nemusím. Že sú pekné, a dokonca aj trendy, priznané šediny. Byť prirodzená. Vydržala som. Vlasy odrastali, zo 4-5 cm odrastov kde tu vykúkali šediny. Celkom som bola na seba hrdá, na môj vek mám šedivé vlasy len kde-tu.

Avšak beda. Netreba to s prezeraním v zrkadle veľmi preháňať. Nebodaj si zobrať malé zrkadielko a pozrieť sa ako vyzerajú vlasy zozadu. Nielenže som prišla o ilúzie, ale dilema je na svete. Zafarbiť či nezafarbiť? Byť prirodzená? Ale až takto? Hmmm, sama neviem. Nič netreba preháňať. Čo myslíte? Keby aspoň každý šedivý vlas znamenal kus múdrosti. Šedín však celá hŕba, či skôr celá hlava, a múdrosti málo. Čím ďalej viac viem koľko toho ešte neviem.

Nuž čo, treba mať/nájsť odvahu byť sám sebou. Prestať sa skrývať za farby, za šminky, za pózy, za masky. Byť taká aká som. Nejde len o vlasy. A dokonca ani len o vek. Je to umenie starnúť s noblesou. Mám sa čo ešte učiť.

Nebola by som to však ja, keby som vám vo svojom blogu nenapísala aj nejaké Božie zasľúbenie či biblický veršík, ktorý mi v tejto súvislosti prišiel na um a ma potešil: „Ja som až do vašej staroby ten istý, až do šedín vás budem nosiť. Ja som učinil, ja i dvíham, ja ponesiem i zachránim.“ (Iz.46,4) Každý šedivý vlas je svedectvom o množstve Božieho požehnania a Božej milosti v mojom živote. Cez toľko ťažkostí ma Pán Boh preniesol, z toľkých pádov mi pomohol vstať, toľkou láskou ma zahrnul. Ďakujem ti Bože! Tuším sa mi začínajú aj páčiť tie moje potvorské šediny. Je to len uhol pohľadu. : - )

PS. Dilemu som ešte nevyriešila... poraďte...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Glváč dohadoval stretnutie so Zsuzsovou v Chorvátsku

Podpredseda Smeru sa opakovane pokúšal o stretnutie so Zsuzsovou.

Stĺpček šéfredaktorky

Stačilo krátke prepáčte, naletel som volavke

Krajina má právo na politikov, ktorým môže veriť.

Dobré ráno

Dobré ráno: Rúška nepomáhajú, radšej si umývajte ruky

Aká je situácia okolo šíriacej sa epidémie.


Už ste čítali?